My učitelia, rasa odsúdená dobou na vyhynutie,
snažíme sa z plných síl, nielen v dnešných dňoch plávať na súši. 
Snažíme sa sprostredkovať všetko ohľadne aktuálneho učiva a nie memorovaním, ale rozvojom  kritického myslenia, stanovením problému a jeho riešením, s možnosťou divergencie, uvedomením si výberu  spôsobu ako, ale  hravo, zábavnou formou - lebo tak to viac baví aj nás, hodnotíme všetky, aj tie nie moc vydarené práce žiakov motivačným jednotkami, slovom, emočným obrázkom. Komunikujeme s rodičmi aby sme im čo najviac pomohli lebo sama viem, že deťom sa nechce a je to naozaj veľký boj. Kiež by nebol. Žiadny. 
Iste, je to ťažšie ako sme si mysleli..ťažšie ako by sme chceli. 
Iste chceme všetci späť svoj bežný život. 
Lenže musíme všetci teraz chvíľu  počkať. Nastal čas si veľa vecí uvedomiť. 
Rodičia sú, no, vieme akí sú...som jedným z nich. 
Keď posielaš málo zadaní - zle je.
Keď posielaš veľa zadaní - zle je.
Keď neposielaš žiadne - zle je. Dopočula som sa dokonca, že vraj nám závidia už aj plat, že vraj nám ho netreba, lebo robia prácu za nás...čert to ber, keď si nevidia spod rúška dopredu... 
Mnohé rodiny však nemajú možnosti pripojiť sa na web, prípadne nemajú tlačiareň ... takže to chápem, tu sme naozaj v plienkach. Tak je to dnes. Ale vďaka za to ako je to dnes, lebo ešte stále môžeme dýchať čistý vzduch z lesa. 
Lebo psychohygiena detí aj rodičov nie je v tejto situácii nedôležitá ...rodič musí sediet 4 hodiny pri PC ak mu na aktívnom rozvoji mysle jeho maloletého dieťaťa zaleží, lebo naše rodiny dnes majú aj po 3 deti...
Riešením pre nás je nájsť zlatú strednú cestu a tiež kľúč, ako komunikovať so svojou triedou. Učiteľom nemôže byť každý, a aj preto sme učitelia - aby sme ten pomer ako a komu, vedeli správne určiť. 
Tak ako nás učili, že každé dieťatko potrebuje individuálny prístup, tak sa to práve teraz vyplatí, lebo nielen dieťatko, ale aj každá rodinka je iná a to čo vyhovuje jednému, nemusí vyhovovať inému a naopak.
Držme si palce! 
Verím že zdravotníci, policajti, hasiči a všetci v prvej línii ale i učitelia a rodičia, a aj vláda, nájdeme spoločnú reč na tejto lodi bez použitia megafónu a mapy, aby sme plávali vpred. A ak, tak mapa nie je nedostatočná, čiže pätorka ako. Áno, v tomto prípade je dovolená, to som tým chcela povedať. A verím tiež v to, že si všetci nesieme so sebou spoločnú kotvu. Tá je tiež dovolená keď ju bude treba použiť - napríklad na zakotvenie, alebo keď pôjde o život. Môžeme ňou aj niekoho ovaliť keď to bude nutné. 

Želajme si veľa síl a pevné zdravie sebe, tebe, jemu, im, vám, nám, všetkým v prvej línii, aby nám neskôr bolo dobre nielen doma. 
Ani nechcem vedieť čo bude o 2 týždne.
Žime pre zajtrajšok. Ja si to každý večer poviem kým zatvorím oči. A neplánujem nič.
Teším sa na to, že ráno vstanem živá a zdravá. Kým dúfam že áno. I keď sa každé ráno prebúdzam s tým, že to čo sa deje je len nepodarený  film. Lenže nie je a 
to čo má prísť, príde...a  aj prišlo.
Ale všetko sa pre niečo deje.

Koniec neskorej chvíľky poézie
(prózy) alebo tak...